Existuje asi len malé percento ľudí, ktorí nie sú zoznámení so sociálnou sieťou Facebook. Ten sa stal našou každodennou súčasťou. Má na svedomí zjednodušenú a častejšiu komunikáciu ľudí, zoznámenia, udržanie kontaktu s osobou, ktorá odcestovala, skrátka veľa pozitív, no ale ako býva zvykom, Facebook má aj svoje obete a zrejme budú pribúdať, pokiaľ sa niečo nezmení.
• Prvý prezident sociálnej služby Facebook to povedal štýlom, z ktorého až mrazí: „Zneužili sme zraniteľnosť ľudskej psychiky a vedeli sme, čo robíme.“ Takúto pesimisticky znejúcu a mrazivú vetu vyslovia bývalá pravá ruka zakladateľa, samotného Marka Zuckenberga.
Možno to vyznelo nepravdivo desivo, ale je v tom pravda. Za tým všetkým zábavným a bezstarostným četom nevidíme, že je niekto na tejto sieti i šikanovaný. Ak je podľa nás niekto hlupák, môžeme sa mu vyhýbať. Ale na Facebooku? Tam len tak dvere nezavrieme, jedine si vymazať účet, no to je niekedy problém. Táto šikana sa síce možno netýka väčšiny, no aj tak ju považujem za problém, no v článku chcem poukázať i na fakty, ktoré sa dotýkajú väčšiny užívateľov.
Facebook vie o nás všetko a pečlivo si zaznamenáva naše údaje ako adresu kde bývame, kadiaľ sa najčastejšie pohybujeme, s kým si najčastejšie četujeme /teda je nám najbližší/, kto je členom našej rodiny a fotky osôb, ktoré si najčastejšie pozeráme. Všetko, všetko je to kontrolované a používaním, delením sa o naše informácie, vlastne dobrovoľne zabíjame naše súkromie.
Bývalá pravá ruka však tvrdí aj niečo iné. Facebook vyvíjali štýlom, aby zaujali ľudskú pozornosť a to hlavne cez citové hľadisko a zraniteľnosť ľudského mozgu. Napríklad ak dáte na nástenku určitý príspevok, tak netrpezlivo čakáte, koľko dostanete lajkov a aké komentáre pribudnú. Bojíme sa aj tých negatívnych a z pocitu neistoty teda Facebook stále a stále navštevujeme.
Bojíme sa, čo si o nás myslia ostatní, ale aj toho, čo sa deje za našim chrbtom. Predovšetkým aj z tohto pocitu ťaží Facebook a jeho popularita.